DUŠIČKY – DUCHOVNÁ PREMENA

  

Každý rok začiatkom novembra si pripomíname Pamiatku zosnulých. Ľudovo sa tomuto pamätnému dňu hovorí DUŠIČKY. Práve v tomto období si častejšie ako počas roka v plnej vážnosti spomenieme na svojich blízkych, ktorí už odišli na druhý breh. Chodíme na cintoríny, vyzdobujeme náhrobné kamene, zapaľujeme sviečky a spomíname.

Tak, ako na zemi snívame a po sne sa preberieme zo spánku, aj po pozemskej smrti v záhrobí to niektorí zosnulí prežívajú podobným spôsobom.

Je po sne, je po lacnom odpúšťaní hriechov niekým druhým, je po sne na večný odpočinok v pokoji. Na mnohých náhrobných kameňoch s láskou dávame vryť nápisy, ktoré nám aspoň sčasti uchlácholia naše myšlienky. „Odpočívaj v pokoji“, „Spi sladko“, Večne s nami“, „ Nech ťa anjeli chránia“, „Navždy s nami“. Je to žiaľ len prianie vyryté do kameňa, želanie a ilúzia… A modlitba nás živých vraj pomáha dušičkám našich blízkych očistiť svoje hriechy.

Verilo sa, že počas dušičkovej polnoci majú duchovia bohoslužbu. Keď sa ráno ozvalo zvonenie z kostola, museli sa dušičky vrátiť späť do očistca. Taktiež sa vravievalo, že ak na dušičky prší, duše zosnulých oplakávajú svoje hriechy.

Na sviatok Všetkých svätých sa pieklo pečivo – žemle, v tvare „hnátov“, položených krížom, ktorým sa hovorilo „kosti svätých“. Na druhý deň sa niekde pieklo pečivo, ktorému sa hovorilo „dušičky“. Bolo to štvorhranné pečivo, robené z mlieka a plnené džemom alebo makom. Týmto pečivom boli obdarovaní žobráci, chudobní ľudia, postávajúci pri kostole alebo cintoríne.

Spomeňme si zapálenou sviečkou, kyticou chryzantém, venčekom, alebo črepníkovou chryzantémou, erikou – vresovcom, ktoré aj počas chladných nocí a padajúcemu snehu, budú vnášať našim blízkym zosnulým teplo a farebnosť ich dušiam. Veď čo viac môžeme darovať nášmu milovanému zosnulému ako láskyplné myšlienky a krásne kvety?

Smútočné vence  a smútočné kytice z našej ponuky nájdete v sekcii Kvety – príležitosť

FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU: