HUBY – POKLAD LESA ?! :) | Galeriakvetin.sk blog

Hubárstvo patrí v našej republike medzi veľmi rozšírené záľuby. U nás, podobne ako v iných stredoeurópskych krajinách, je takmer viac a viac národným športom 🙂 prináša so sebou nielen príjemné a nášmu zdraviu prospešné prechádzky lesom po čerstvom vzduchu, ale aj chutné obohatenie nášho jedálneho lístka.

Mnohí ľudia poznajú len hríby, čo si kúpia v obchodoch a nevedia o čo prichádzajú, to, že príroda ponúka celkom zdarma chuťovo veľmi zaujímavé hríby.

Naši starí rodičia si vystačili spravidla s veľmi úzkym sortimentom zbieraných húb, predovšetkým s hríbmi kozákmi či kuriatkami, ale súčasní hubári sú nútení z roka na rok zvyšovať počet zbieraných druhov.

Príčiny sú jednoduché – na jednej strane sa zmenšuje množstvo niektorých kvalitných jedlých húb, na druhej strane pribúda počet konkurenčných hubárov. Ale pravdaže, rozširovaním sortimentu zbieraných húb sa zvyšuje aj riziko otráv. Práve preto zbierajme len tie hríby, ktoré 100%-ne poznáme!

PÔVOD HÚB

Huby predstavujú veľmi rozmanitú skupinu organizmov. V starších systémoch živej prírody sa zaraďovali medzi nižšie rastliny. Už ale niekoľko desaťročí ich však vedci označujú ako samostatnú ríšu, ktorá stojí medzi rastlinami a živočíchmi. Na rozdiel od rastlín nevytvárajú listy ani kvety, neobsahujú chlorofyl a hubové vlákna či bunky sa neskladajú z celulózy. Medzi ich charakteristické znaky patrí napríklad prítomnosť glykogénu ako rezervnej látky, chitínu ako najčastejšej stavebnej látky tvoriacej steny buniek a rozmnožovanie pohlavne aj nepohlavne utváranými výtrusmi, ktoré na rozdiel od semien vyšších rastlín nemajú zárodok. Do ríše húb patria jednobunkové organizmy, viditeľné iba pod mikroskopom ( napr. kvasinky s veľkosťou niekoľko tisícin milimetra ), ale tak aj gigantické mnohobunkové organizmy širšie než meter alebo vážiace desiatky kíl.

Odhaduje sa, že na svete sa vyskytuje 300 až 400 tisíc druhov húb, z ktorých viac než 90% patrí medzi mikromycéty, čiže huby pozorovateľné iba mikroskopom alebo výkonnou lupou. Na celom svete je známych len 15 až 20 tisíc druhov húb, ktoré tvoria plodnice väčšie než 1 mm a tieto druhy nazývame makromycéty ( veľké huby ). U nás sa vyskytuje značná časť svetového fondu makromycétov asi 4000 druhov. Z nich asi 30% poznáme a zbierame. V tomto období máme ešte pár dní na to, aby sme sa vybrali do lesa, užili si čerstvý vzduch, pár lúčov Slniečka, ktoré nám ponúka babie leto 🙂

AKO SPRÁVNE ZBIERAŤ 😉

Keď zbieram hríby, tak vždy nechávam po odrezaní podhubie na svojom mieste a prikryjem ho machom alebo lístím. Je to preto, aby sa hríb naďalej mohol vo svojom prostredí dobre rozmnožovať.

Tak potom potešia nové čerstvé hríbiky ďalšieho hubára. Nechápem ľudí, čo zbierajú hríby aj s podhubím a vytrhávajú ich zo zeme. Treba ich odrezávať ! A ešte nerozumiem tomu, keď ľudia kopú do okolitých hríbov , ktoré sú jedovaté , veď sú také krásne a potešia aspoň vizuálne oko. Neničme ich lesnú krásu. V lese by sme sa mali správať tak, aby nikto po nás nevedel, že tam boli už pred nami nejakí ľudia , neničili si tú nádhernú prírodu, nenechávať fľaše, obaly, čokoľvek pohodené vôkol, berme si odpad z keksíkov domov a tam ho vyhoďme. Keby sme všetci pristupovali k prírode s ohľadom, to čo to prírody nepatrí, tam ani nenechávajme, tak ostane krásna aj pre ďalšie generácie.

MÔJ TIP 🙂

Využime tieto teplé dni na prechádzku v prírode, choďme do lesa na hríbiky, urobme si výbornú praženicu, polievočku, zavarme ich, nasušme si ich na každý dňom sa blížiaci vianočný deň, kde nás chuťovo potešia vo vianočnej kapustnici a o to viac nám bude chutiť, keďže sme si ich nazbierali sami 🙂