VEĽKÁ NOC

Hoci to sneženie a mrazy veľmi nenaznačujú, sviatky, ktoré oslavujú príchod jari sa pomaly blížia. S Veľkou nocou je okrem príchodu jari spojené aj hodovanie a veselosť, ktoré sú zároveň aj odmenou po štyridsaťdňovom pôste.

ZAUJÍMAVOSŤ:

Možno viete a možno nie – Veľká noc sa oslavuje vždy prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Veľkonočný pondelok nám tento rok vyšiel na 1.4., takže dámy, ak sa Vám ujde nejaké to vedro s vodou, vedzte, že to nie je len zo žartu. Veľkonočnému pondelku však predchádza niekoľko sviatkov, ktoré sú vo svojej podstate významnejšie ako pondelok samotný – Zelený štvrtok (Ježišova posledná večera), Veľký piatok (ukrižovanie Ježiša), Biela sobota (jeho pochovanie a zároveň posledný deň pôstu). Ako kvetinárov nás zaujala Kvetná nedeľa, teda nedeľa pred Veľkou nocou, ktorou sa pripomína príchod Ježiša do Jeruzalema. Názov tejto nedele je odvodený od kvetov, ktorými sa zdobia chrámy, takže aj kvety majú v histórií Veľkej noci svoje miesto. Málokto vie, že Veľká noc má pôvod v židovskej kultúre, konkrétne vo sviatku pesach – oslava židovského sviatku. V kresťanstve sa jeho podoba preniesla do oslavy vzkriesenia Krista, ktoré sa oslavuje na Veľkonočnú nedeľu.

VEĽKÁ NOC NA SLOVENSKU

Veľká noc sa podobne ako iné sviatky stala za posledné roky menšou obeťou konzumného spôsobu života. Skutočný význam najväčšieho kresťanského sviatku tak niekedy ostáva v pozadí. Našťastie tradície a zvyky sú stále živé a slovenská populácia sa k ním každý rok vracia. Na mysli máme napríklad maľované vajíčka, baránka, oblievačku či šibačku a v neposlednej rade obľúbený aj nenávidený korbáč. Domácnosti na Veľkú noc prechádzajú tzn. jarným upratovaním a po ňom prichádza na rad veľkonočná výzdoba, ktorá dodáva tú správnu atmosféru. Ak Vám čas dovoľuje, vyzdobte si izby vlastnoručne maľovanými vajíčkami, čo je činnosť vhodná na zapojenie malých slečien do veľkonočných príprav, zasväťte synov do pletenia korbáčov alebo si vyjdite na prechádzku a nazbierajte si lúčne kvety do vázičky. Medzi obľúbené jarné kvety, ktoré sa krásne vynímajú vo váze, patria tulipán a narcis, ktorým sme sa venovali v minulom blogu.

Vo veľkonočnom období je obľúbeným kvetom tiež Iskerník (lat. Ranunculus), typický svojimi sýto-žltými kvetmi. Iskerník si vyžaduje dostatok svetla a vody. Ak sa Vám kvietok zapáčil a chcete ho rozmnožiť, oddeľte hľuzy a pestujete ich ďalej, pričom kvitnúť Vám začnú až v druhom alebo treťom roku.

Typický posol jari a tak aj nádych Veľkej noci má prvosienka (lat. primula), ktorá kvitne v rozmanitých farbách. Existuje 500 druhov prvosienok, takže je si z čoho vyberať. Pri kúpe, dbajte na to, aby listy pokrývali celý kvetináč a nebolo vidno zeminu. Je to črepníkový kvet, ktorý sa pekne vyníma na parapete alebo na balkóne a darí sa mu pri teplote 12-15°C. Nemá rad ústredné kúrenie.

Kvet s trochu netypickou farbou, ktorá sa postarala aj o jeho pomenovanie – Modrica (lat. muscari) patrí medzi skoré jarné rastliny, nakoľko kvitne od marca do apríla. Dajú sa s ním robiť krásne veľkonočné aranžmány.

Charakterizujú ho jeho husté strapce valcovitých kvetov, nesúce kráľovskú modrú farbu. No môžete sa stretnúť aj s bielymi a svetlomodrými farbami kvetov. Pestovateľov môže potešiť, že sú pomerne dosť odolné mrazom. Vyniknú v záhrade v skupine iných cibuľovín alebo v nádobách na balkóne.

A ešte menšia zaujímavosť – veľkonočnou tradíciou v Nórsku je okrem lyžovania a maľovania vajíčok riešenie vrážd a čítanie detektívok. Kriminálne prípady ponúkajú televízie, noviny a dokonca aj kartónové krabice mlieka. Čo dodať – iný kraj, iný mrav. Nech sa rozhodnete pre akúkoľvek dekoráciu a akýkoľvek zvyk hlavne si Veľkú noc užite, oslávte príchod jari a naberte nové sily cez voľné dni, aby bola jarná únava na Vás krátka.