VIANOČNÉ ČARO ;)

  

Tajuplné, zmyselné čaro, chute a vône dávno minulých Vianoc, našich predkov so všetkým, čo z generácie na generáciu dodržiavali, prežívali a s láskou odovzdávali svojim potomkom, je našim, v prvom rade duchovným dedičstvom. V ňom potíšku ožíva neopakovateľná atmosféra a hlavne história predvianočného obdobia a vianočných sviatkov na vidieku i v meste. Počas predvianočného obdobia sa všetci kresťania po celé stáročia pripravovali na príchod Ježiša Krista – Spasiteľa, ktorý ako malé dieťatko príde zachrániť náš svet.

Keď v 4. storočí stanovila cirkev deň narodenia Ježiša Krista na deň zimného slnovratu, vytvorila protiváhu dovtedajším pohanským oslavám Slnka. Postupne sa pohanské tradície premenili na kresťanský sviatok.

Štedrý deň – je pre mňa jeden z najkrajších dní v celom roku. Okrem neopakovateľných chvíľ strávených v kruhu tých najbližších, je jeho atmosféra spojená aj s rúškom tajomna. So Štedrým dňom sa totižto už po stáročia spájajú mystické zvyky a tradície, ktoré prakticky izolovali naši predkovia, starí rodičia a mnohé z nich dodržiavame doteraz aj my dnes 🙂 !

ZVYKY A TRADÍCIE – SPOMENIEM ICH PÁR 😉

Orechy – počas štedrej večere nemôžu na stole chýbať, aby bol a v dome rovnaká hojnosť ako na Štedrý deň, aj počas celého roka. U nás si každý člen rodiny jeden oriešok vyberie, otvorí a keď je orech zdravý, budeme zdravý aj my po celý rok a keď je chorý, tak sa môže stať, že nás postihne nejaká choroba.

Jabĺčko – z misy ovocia hlava rodiny vyberie jabĺčko. Rozkrojí ho a keď je zdravé tak je dobre 🙂 keď je choré jadro, tak sa niečo chystá…Ak je jadrovník po rozkrojení v tvare hviezdy, znamená to pre rodinu šťastie a zdravie, no ak je v tvare kríža, rodinu podľa tradície čaká choroba, alebo dokonca smrť… Jabĺčko sa nakoniec rozdelí na toľko častí, koľko je členov rodiny, čo znamená ucelenosť rodiny.

Oblátka – značí telo Kristovo.

Med – táto sladká lahoda od včeličiek nám zabezpečí dobrotu, hojnosť, príjemnosť… Kedysi si ľudia robili z medu krížik na čelo, čo symbolizovalo požehnanie v spojitosti s dobrotou.

Cesnak – symbol zdravia, čo zabezpečuje pevné zdravie celej rodiny počas celého roka. My si doma na oblátku dáme jemné plátky cesnaku, alebo pošúchame cesnakom a polejeme medom 🙂 Mňamka 🙂 a ešte zdravá 🙂

Šupiny z kapra alebo kôpka peňazí – vkladajú sa pod obrus na štedrovečernom stole a majú zabezpečiť, aby sa peniaze v rodine počas budúceho roka rozmnožili 🙂 milé však 🙂

Jeden tanier navyše – zvyk, ktorý sa tak isto ešte nevytratil 🙂 podľa starej tradície sa takto prestieralo pre náhodného hosťa. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti!

A pokiaľ ide o vianočné jedlá, kapustnica ( do ktorej sme si vlastnoručne nazbierali hríbiky 🙂 ), u niekoho šošovicová polievočka, ryba, šalátik, údené mäsko, rybacia polievka, kyseľ – kyslá polievka, kapustnica so šošovicou a hubami – dva v jednom a ďalšie. Každý región u nás má svoje zvyklosti v jedle a tradíciách.

Bratislavsko-trnavský región – tento kraj bol v minulosti preslávený vinohradmi, výborným vínom, rybami, bohato napĺňajúcich koryto Dunaja aj priamo pri Bratislave. Bratislava bola od roku 1536 takmer 250 rokov sídlom uhorských kráľov, kráľovskej komory, miestom veľkolepých korunovačných slávností so špecialitami kráľovskej kuchyne. A čo je chvályhodné, je to, že jedlá pripravovali zo surovín z našich riek, polí, vinohradov a záhrad.

Prajem Vám každému z bratislavsko-trnavského kraja, komárňanského regiónu, nitrianskeho regiónu, tekovského regiónu, hontianskeho regiónu, trenčianskeho regiónu, turčianskeho regiónu, oravského regiónu, liptovského regiónu, zvolensko-bystrického regiónu, novohradského regiónu, spišského regiónu, gemersko-malohontského regiónu, abovsko-košického regiónu, šarišského regiónu, zemplínskeho regiónu, dúfam, že som nikoho nevynechala krásne vianočné sviatky, pohodu, kľud a lásku, pokoru a zdravie v rodine! Majte sa radi, pomáhajme si a buďme ľudskí !!!

NAJSTARŠIE VIANOČNÉ JEDLO JE…

Á! Ešte som chcela 🙂 ! Viete aké je naj, naj, najstaršie vianočné jedlo? Predsa pupáky! Rozhodne najstarším vianočným jedlom sú opekance s makom a medom. Pôvod majú v tradičných posúchoch. Pečú sa z kysnutého cesta. Pred podávaním sa zalejú vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli, posypú sa makom a ochutia medom. Niektorí im hovoria pupáky, iní bobaľky 🙂 No akékoľvek tradície v jedle a počas sviatkov máte, podľa zaužívaných tradícií Vašich starých rodičov, prajem krásne vianočné chvíle za celý náš kolektív Galérie Kvetín,  a veľmi pekne Vám ďakujem za Vašu, nami tak cenenú priazeň!

Vianočnú inšpiráciu na vianočný adventný veniec nájdete aj na:

FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU: