MDŽ – ŽENY TREBA ĽÚBIŤ

  

Dámy 8.3. bude vždy Váš deň! Páni, nezabudnite na svoje polovičky! Zaslúžia si malú pozornosť, či už to bude červený karafiát, veľký buket červených ruží alebo sobotné upratovanie domácnosti namiesto nej. Výnimočnosť nežnejšieho pohlavia by sa mala pripomínať každý deň aspoň malým bozkom. Medzinárodný deň žien je skôr zameraný na oslavu sily, odvahy a krásy všetkých žien na svete.

NIEČO Z HISTÓRIE

Aj keď je tento deň oslavou, na jeho začiatkoch nebol veľmi dôvod na radosť. Všetko to začali americké pracujúce ženy, ktoré už nechceli znášať nespravodlivý prístup zamestnávateľov a spoločnosti voči ním. V roku 1908 vypukla demonštrácia v New Yorku, kde sa krajčírky vzbúrili proti diskriminácii v práci, neľudským pracovným podmienkam (10 hodinový pracovný čas), detskej práci  a nakoniec bojovali aj za svoje volebné právo. Demonštrácia 40 000 žien neostala bez povšimnutia a posledná februárová nedeľa bola v Amerika vyhlásená za Národný deň žien.

V Amerike to teda začalo, no ani ostatný svet nezaostával. Nemecko malo tiež zástupkyne nežnejšieho pohlavia, ktoré diskrimináciu nechceli nechať len tak. Politička Klara Zetkin navrhla na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani, aby sa tomuto sviatku dal medzinárodný charakter. Ako sviatok bol ustanovený prvý krát v roku 1910. Organizácia spojených národov (OSN) na seba nechala čakať trochu dlhšie a Medzinárodný deň žien vyhlásila za sviatok až v roku 1975, pripadol na deň 8.3.

MDŽ U NÁS

Chceme alebo nechceme, Medzinárodný deň žien bol u nás dlho vnímaný skôr negatívne. Korene týchto pocitov v nás zakotvil  socialisticky režim, ktorý síce prijal tento americký sviatok, ale po svojom – stal sa znakom boja žien za mier a boja proti kapitalizmu. Sviatok bol oficiálne prijatý na zjazde Československého zväzu žien v roku 1974. V našom vtedajšom politickom rozpoložení tento sviatok ženám jemne naznačoval ich miesto v spoločnosti – domácnosť. Červený karafiát som na začiatku spomenula zámerne – je to jeden zo symbolov tohto sviatku, karafiát ženy dostávali od svojich manželov, nadriadených či detí. Vysvetlenie? Praktickosť – ruže boli drahé, ak sa vôbec dali zohnať a karafiát bol adekvátnou a celkom milou náhradou. V jeho prospech hrá aj jeho trvácnosť. Tento sviatok sa ženy mohli tešiť aj na darčeky typu – uteráky, jenské misy, obrusy či iné bytové doplnky (dúfajme, že žiadny muž sa nedočítal až sem a nebude sa inšpirovať :).

Milé dámy, nech je tento sviatok akokoľvek kontroverzný svojou históriou, je to sviatok o nás pre nás, tak si ho hlavne užite po svojom – urobte si deň voľna, stretnite sa s kamarátkou, zájdite si na masáž, alebo si kúpte nejakú maličkosť a pokojne si pri tom povedzte – Ženy treba ľúbiť!

 

 

Vybrať si môžete na: Galéria Kvetín

 

 

FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU: